Hodnoty sú to, ako žijeme.

Čo o nás prezrádza spôsob, akým dosahujeme svoje ciele?

Keď sa ľudí opýtame, aké sú ich životné hodnoty, často odpovedajú: rodina, vzdelanie, práca, zdravie, úspech, finančné zabezpečenie alebo partnerský vzťah. Sú to dôležité veci, ktoré napĺňajú naše životy. Niektoré predstavujú naše ciele, iné oblasti života, na ktorých nám záleží, alebo nástroje, ktoré nám pomáhajú dosiahnuť to, čo chceme.

Ale čo sú potom hodnoty? Skúsme sa na ne pozrieť trochu inak. Nielen cez to, čo považujeme za dôležité, ale predovšetkým cez spôsob, akým sa rozhodujeme, správame a dosahujeme svoje ciele.

Hodnoty sa prejavujú v tom, ako sa rozhodujeme

Predstavme si dvoch ľudí, ktorí majú rovnaký cieľ. Obaja chcú získať vysokoškolské vzdelanie. Jeden poctivo študuje, prizná si, keď niečomu nerozumie, a postupne získava vedomosti. Druhý opisuje, kupuje si vypracované práce, hľadá spôsob, ako získať diplom bez potrebného úsilia, alebo používa nápady a metodiky iných bez toho, aby uviedol ich autorov.

Obaja môžu nakoniec dosiahnuť rovnaký výsledok. Budú mať vysokoškolský diplom. Znamená to však, že majú rovnaké hodnoty? Vzdelanie je v tomto prípade cieľom a zároveň nástrojom ďalšieho rozvoja. O hodnotách nám viac prezradí spôsob, akým sa k nemu dopracovali. U jedného vidíme čestnosť, pracovitosť a zodpovednosť. U druhého správanie, v ktorom dostal výsledok prednosť pred poctivosťou.

A práve tu sa dostávame k podstate. Hodnoty nie sú iba to, čo považujeme za dôležité alebo čo by sme chceli dosiahnuť. Sú to princípy, podľa ktorých sa rozhodujeme a konáme na ceste k svojim cieľom. Dvaja ľudia môžu chcieť presne to isté, ale spôsob, akým sa k tomu dopracujú, môže vypovedať o úplne odlišných hodnotách.

Rodina je dôležitá. Ale ako ju vytvárame?

Veľa ľudí povie, že ich najväčšou hodnotou je rodina. Samotné slovo rodina nám však ešte veľa nehovorí o tom, ako človek vo vzťahoch funguje. Niekto buduje partnerský vzťah na dôvere, vernosti, otvorenosti a vzájomnom rešpekte. Iný túži po rodine, ale opakovane vstupuje do vzťahov s ľuďmi, ktorí už majú partnera, alebo udržiava paralelné vzťahy a klame nielen druhých, ale aj seba.

Obaja môžu hovoriť, že chcú lásku, blízkosť a rodinu. Rozdiel je v tom, ako sa k nim snažia dostať a čo sú pri tom ochotní urobiť sebe aj druhým ľuďom. Vernosť, úprimnosť, rešpekt, zodpovednosť či ohľaduplnosť sa neprejavujú tým, že ich človek označí za svoje hodnoty, ale tým, ako sa správa k partnerovi a ako pristupuje k spoločnému vzťahu.

Práve v partnerských vzťahoch sa často ukazuje, aká veľká vzdialenosť môže byť medzi tým, čo o sebe hovoríme, a tým, ako skutočne konáme. Môžeme túžiť po dôvere, ale sami ju narúšať. Môžeme požadovať úprimnosť, ale druhému ju neposkytovať. A môžeme hovoriť o vernosti ako o svojej hodnote, hoci sa ňou pri vlastných rozhodnutiach neriadime.

Zabezpečiť rodinu. Za akú cenu?

Predstavme si ďalších dvoch ľudí. Obaja chcú svojej rodine zabezpečiť dobré životné podmienky a obaja tvrdia, že zabezpečenie rodiny je jednou z ich najdôležitejších hodnôt. Jeden pracuje, podniká, hľadá príležitosti a snaží sa vytvoriť finančnú stabilitu spôsobom, ktorý nepoškodzuje ostatných. Druhý sa k peniazom dostáva podvodom, krádežou alebo zneužívaním druhých.

Obaja pritom môžu svoje správanie vysvetľovať rovnakou vetou: "Robím to pre svoju rodinu."

Lenže dobrý úmysel automaticky neznamená, že aj spôsob jeho napĺňania je správny. Finančné zabezpečenie je cieľ a peniaze sú prostriedok, ktorým ho dosahujeme. O našich hodnotách vypovedá to, aké hranice pri ich získavaní rešpektujeme, aké postupy sme ochotní použiť a či sme pripravení dosiahnuť vlastný prospech aj za cenu poškodenia druhých ľudí.

Ak človek tvrdí, že jeho hodnotou je čestnosť, ale k finančnému zabezpečeniu sa dopracúva podvodom, jeho konanie toto tvrdenie nepotvrdzuje. Môže si svoje správanie ospravedlňovať tým, že koná pre dobro rodiny, ale tým sa podvod nestáva čestným konaním.

Hodnoty najlepšie spoznáme, keď nás niečo stoja

Byť čestný, keď sa nám čestnosť vypláca, nemusí byť náročné. Rovnako je jednoduchšie byť ohľaduplný, keď máme dostatok času, energie a nič nás netlačí. Skutočná skúška našich hodnôt prichádza vo chvíli, keď sa dostanú do konfliktu s tým, čo práve chceme alebo potrebujeme. Keď môžeme získať výhodu na úkor niekoho iného, keď by bolo jednoduchšie zaklamať alebo keď nás pravda môže stáť vzťah, peniaze či uznanie.

Práve v takýchto situáciách sa ukazuje, akú váhu majú hodnoty pri našom rozhodovaní. Je pomerne jednoduché hovoriť o spravodlivosti, keď sme spokojní s výsledkom. Oveľa náročnejšie je zostať spravodlivý, keď rozhodnutie nie je v náš prospech. Podobne môžeme hovoriť o rešpekte, ale až spôsob, akým sa správame k človeku, s ktorým zásadne nesúhlasíme, ukáže, nakoľko sa ním skutočne riadime.

Naše rozhodnutia pritom ovplyvňuje strach, tlak, nenaplnené potreby, naučené spôsoby správania aj prostredie, v ktorom žijeme. To všetko nám môže pomôcť porozumieť tomu, prečo sme sa rozhodli určitým spôsobom. Nemalo by sa to však automaticky stať ospravedlnením nášho konania. Ak opakovane robíme niečo, čo je v rozpore s hodnotami, ku ktorým sa hlásime, potrebujeme si pripustiť, že medzi našou predstavou o sebe a skutočným správaním existuje rozdiel.

Jedno zlyhanie ešte nemusí vystihovať celý charakter človeka. Ak sa však určitý spôsob konania opakuje a človek ho naďalej ospravedlňuje, už nehovoríme iba o výnimočnej situácii. Pozeráme sa na spôsob jeho fungovania.

Ako spoznať svoje skutočné hodnoty?

Skúsme na chvíľu odložiť otázku: "Čo je pre mňa v živote najdôležitejšie?" Namiesto nej sa pozrime na svoje každodenné rozhodnutia. Ako sa správame k ľuďom, od ktorých nič nepotrebujeme? Čo sme ochotní urobiť, aby sme dosiahli svoj cieľ, a čo už nie? Ako sa rozhodujeme, keď je poctivé riešenie náročnejšie? Dokážeme rešpektovať potreby druhých, aj keď sú v rozpore s našimi? A kedy sme naposledy konali spôsobom, ktorý sami považujeme za nesprávny?

Odpovede nemusia byť vždy príjemné. Ak však dokážeme byť k sebe úprimní, môžu nám pomôcť rozpoznať, či sa pozeráme do zrkadla vlastného prikrášleného sebaobrazu, alebo skutočne žijeme podľa hodnôt, ktoré o sebe deklarujeme. Práve tu môžeme nájsť rozdiel medzi tým, akým človekom chceme byť, a tým, ako v skutočnosti fungujeme.

Často si svoje správanie vysvetľujeme okolnosťami, správaním druhých alebo dobrým úmyslom. "Klamal som, pretože pravda by jej ublížila." "Podviedol som, pretože doma som nedostával to, čo potrebujem." "Musel som to urobiť, pretože inak by som prišiel o peniaze."

Každé správanie má svoje dôvody, ale dôvod nie je automaticky ospravedlnením. To, že dokážeme vysvetliť, prečo sme niečo urobili, ešte neznamená, že sme za svoje konanie prestali niesť zodpovednosť. A ak chceme skutočne spoznať svoje hodnoty, potrebujeme sa pozrieť aj na rozhodnutia, ktoré by sme najradšej pred sebou samými obhájili alebo prehliadli.

Hodnotu neurčuje naše vyhlásenie. Hodnotu odhaľuje naše konanie.

Sebapoznanie sa začína tam, kde si prestaneme prikrášľovať vlastný obraz

V socioterapii sa nesnažíme človeku určovať, aké hodnoty má mať, ani ho posudzovať podľa toho, či zodpovedá našim predstavám. Pomáhame mu porozumieť tomu, ako skutočne funguje, prečo sa rozhoduje určitým spôsobom, čo svojím správaním získava, čomu sa vyhýba a aké dôsledky majú jeho rozhodnutia pre neho aj pre ľudí okolo neho. Či si dokáže ustáť seba aj v situáciách, keď je ľahšie ohnúť svoje hodnoty.

Niekedy pri tom zistíme, že to, čo sme považovali za svoju hodnotu, bolo skôr predstavou o sebe samom. Chceli sme byť čestní, spravodliví alebo ohľaduplní, ale pri pohľade na svoje rozhodnutia zisťujeme, že sme sa týmito princípmi v skutočnosti neriadili. Takéto zistenie môže byť nepríjemné, pretože narúša obraz, ktorý sme si o sebe vytvorili. Zároveň nám však dáva príležitosť prestať sa presviedčať o tom, akí sme, a začať sa zaoberať tým, ako skutočne žijeme.

Porozumieť dôvodom svojho správania neznamená zbaviť sa zodpovednosti. Znamená to získať možnosť rozhodovať sa vedomejšie. Ak si uvedomíme, že pri dosahovaní svojich cieľov pravidelne prekračujeme hranice, ktoré sami považujeme za dôležité, môžeme začať hľadať iný spôsob fungovania. Nie preto, aby sme navonok vyzerali ako lepší ľudia, ale preto, aby naše rozhodnutia zodpovedali tomu, akými ľuďmi chceme byť.

Hodnoty si nepotvrdzujeme tým, že ich o sebe vyhlásime. Potvrdzujeme ich svojimi rozhodnutiami a spôsobom, akým konáme, aj keď je to pre nás náročné.

Hodnoty nie sú zoznam na papieri

Môžeme mať krásne napísané hodnoty na firemnej stránke, v životopise alebo na nástenke doma. Môžeme o nich presvedčivo rozprávať, vysvetľovať ich význam a očakávať, že sa nimi budú riadiť ostatní. Ich skutočný význam sa však ukazuje až v každodennom živote. V tom, ako sa správame k partnerovi, keď sa nezhodneme, ako pristupujeme ku kolegom, ako získavame peniaze alebo ako narábame s dôverou druhých ľudí.

Rovnako dôležité je, čo urobíme, keď zistíme, že naše správanie nezodpovedá tomu, čo o sebe tvrdíme. Či dokážeme prevziať zodpovednosť, priznať si vlastné rozhodnutia a zmeniť spôsob, akým konáme, či v situáciách, ktoré sú za hranicami našich hodnôt, dokážeme povedať nie a ustáť si to, že "budeme za zlých" alebo budeme naďalej hľadať vysvetlenia, prečo sme vlastne nemohli konať inak.

O našich hodnotách nevypovedá iba to, čo chceme dosiahnuť. Oveľa viac o nich hovorí cesta, ktorú si k svojmu cieľu vyberieme, a spôsob, akým sa na nej správame k sebe aj k ostatným.

Ak chceš poznať svoje hodnoty, nepozeraj sa na to, čo o sebe hovoríš. Pozri sa na to, ako sa rozhoduješ a čo skutočne robíš.

Alica Štefková - IER Human Approach – Človek a jeho fungovanie.