Cítim teda som

01.07.2026

Koľkokrát ste si povedali: 

"Nechápem, prečo som takto zareagoval/a?"

Možno si myslíte, že rozhodujete hlavou. Pravdou však je, že oveľa častejšie rozhodujú vaše emócie. A väčšinou si to ani neuvedomujeme.


Toto je prvý blog v mojom živote. Nosím ho v hlave už asi týždeň a rozmýšľam ako začať túto sériu blogov tak, aby bol pre Vás osožný, autentický a aby ste si z neho zobrali čo s Vami rezonuje. Chcela by som, aby ste sa pri čítaní cítili uvoľnení prítomní a aby Vás to bavilo. Takže ako vidíte za mojím snažením mám emóciu. Za každým rozhodnutím, za každou situáciou niekedy banálnou a nepodstatnou máme emóciu. Každá emócia sa nám ukazuje v tele. Najčastejšie ju cítime v žalúdku, nie nadarmo sa hovorí, že žalúdok je náš druhý mozog. Ak si myslíte, že emócie nesúvisia s telom, spomeňte si, kedy ste sa naposledy fakt že veľmi zľakli, kde ste to v tele najviac pocítili. Garantujem Vám, že to bolo v bruchu.

Vedeli ste, že každá emócia nás pripravuje na určitý spôsob konania?

Daniel Goleman vo svojej knihe vysvetľuje, že samotné slovo emócia pochádza z latinského movere – pohybovať sa. Emócie nás totiž doslova poháňajú konať


Každá emócia má svoju vlastnú úlohu. Pripravuje telo na rôzne druhy reakcií. Pri hneve nám prúdi do rúk krv a toto uľahčuje pevné uchopenie zbrane alebo útok na nepriateľa, zrýchľuje sa srdcový tep a nával hormónov, napr. adrenalínu, vedie k pocitu dostatočného množstva energie na rýchly čin. Pri strachu ide krv do veľkých kostrových svalov, napr. v nohách, čo uľahčuje útek a spôsobuje zblednutie tváre, keďže krv z nej sa presúva do iných častí tela (keď sa hovorí, že nám tuhne krv v žilách). Zároveň telo na okamih zmeravie, aby si rozmyslelo, či nie je lepšie skryť sa. Celá pozornosť tela sa sústredí na blížiacu sa hrozbu, aby sme dokázali lepšie vyhodnotiť najvhodnejšie riešenie.

Medzi hlavné biologické zmeny pri šťastí patrí zvýšená aktivita v mozgovom centre, ktorá utlmuje negatívne pocity, podporuje nárast dostupnej energie a zároveň upokojuje emócie.

Láska, nežné pocity a sexuálne spokojnosť prinášajú parasympatické vzrušenie – teda opak pripravenosti na útok, útek.

Vedeli ste, že zdvihnutie obočia pri prekvapení umožňuje väčší vizuálny rozsah a tiež väčší prienik svetla dopadajúceho na sietnicu. Vďaka tomu môžeme získať viac informáciío neočakávanej udalosti a pripraviť sa na najlepší plán na reakciu.

Na celom svete vyzerá výraz zhnusenia rovnako a vysiela aj rovnaký odkaz: napr. na odpornú chuť alebo zápach.

Hlavná funkcia smútku je pomôcť vyrovnať sa so stratou, ako je smrť, strata alebo veľké sklamanie. Pri smútku cítime pokles energie a entuziazmu pre bežnú činnosť v živote. Smútok je dôležitou fázou smútiaceho procesu avšak pri prehlbovaní prechádza do depresie a spomaľuje metabolizmus tela.

Všetky biologické tendencie konať, ovplyvňuje aj naša životná skúsenosť a reziliencia v krízových situáciach. Napríklad strata milovaného človeka vyvoláva smútok a žiaľ u každého človeka. Avšak ako prežívame svoj smútok – či prejavujeme emócie alebo si ich nechávame pre seba závisí od sociálno-emocionálno-kultúrnych podmienok.

Poznáte ten pocit, keď stretnete niekoho zo svojich známych o ktorom viete, že prežíva ťažké obdobie a on Vám povie, že je v pohode a pritom sa mu trasie hlas a do očí sa mu vtisnú slzy. Je to akt emocionálnej mysle a druhé racionálnej mysle. V pravom zmysle slova máme dve mysle, jedna myslí a druhá cíti. Tieto dva principiálne odlišné spôsoby poznania spolupracujú a vytvárajú náš duševný život. Racionálna myseľ predstavuje chápanie, ktorého sme si väčšinou vedomí teda je schopná premýšľať a vyjadrovať myšlienky. Bok po boku existuje aj ďalší systém poznania: spontánny a mocný, i keď niekedy nelogický – emocionálna myseľ. To je presne keď sa Vám bije srdce s rozumom😊

Keď však prudký výkyv emócií vychýli jazyček váh, emocionálna myseľ prevalcuje racionálnu myseľ.

Možno dnes odchádzate s jedinou myšlienkou.

Emócie nie sú slabosť.

Sú jazykom nášho tela.

A čím lepšie sa naučíme tomuto jazyku rozumieť, tým lepšie budeme rozumieť sami sebe.

Pretože každý z nás je príbeh.

A každý príbeh si zaslúži byť vypočutý.


Sme tu pre vás

Alica a Jana

IER Human approach

článok pre Vás napísala: 

Jana Hodrušská

Share